Alexander Bröstl

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexander Bröstl
člen Súdnej rady SR (2011 – 2012) sudca Ústavného súdu SR (2000 – 2007)
Narodenie19. jún 1953 (70 rokov)
Košice, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Alma materUniverzita Pavla Jozefa Šafárika
Univerzita Komenského
Profesiaprávnik, pedagóg, diplomat, sudca
ManželkaEva Bröstl (1976)
DetiJana, Alexander

prof. JUDr. Alexander Bröstl, CSc. (* 19. jún 1953, Košice) je slovenský právnik, pedagóg, diplomat a sudca.[1][2]

Profesné pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokoškolské štúdium práva ukončil v roku 1976 na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, o rok neskôr obhájil doktorát (JUDr.) na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1984 ako externý ašpirant získal titul CSc. na Ústave štátu a práva SAV v Bratislave. V roku 1987 bol vymenovný ako docent teórie štátu a práva. V 1987 nastúpi na Fu-tanskú univerzitu v Šanghaji, kde do roku 1989 študoval čínštinu a čínske právo. V roku 1990 sa na Univerzite v Norimbergu-Erlangene venoval štátovede a právnej filozofii.[3]

V rokoch 1992 až 1994 bol 1. tajomníkom a konzulom Veľvyslanectva Slovenskej republiky (resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) v Číne (v Pekingu). Potom až do roku 1997 bol dekanom Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Neskôr učil na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V januári 2000 bol vymenovaný za sudcu Ústavného súdu SR v Košiciach. V marci 2002 bol vymenovaný za profesora teórie štátu a a práva. Po skončení funkčného obdobia ústavného sudcu sa v roku 2007 stal prorektorom pre zahraničné vzťahy a legislatívu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a učiteľom Právnickej fakulty tejto univerzity.[3]

V roku 2011 bol vymenovaný vládou ako člen Súdnej rady SR. 26. septembra 2012 vláda Roberta Fica ho z postu člena Súdnej rady odvolala.[4]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ústavné právo Slovenskej republiky (Alexander Bröstl a kol.), vydavateľstvo Aleš Čeněk, 2010, 2013
  • Základy štátovedy (Alexander Bröstl, Gabriela Dobrovičová, Imrich Kanárik a kol.), Univerzita P. J. Šafárika, 2000
  • Dejiny politického a právneho myslenia, Iura edition, 1999
  • Náčrt teórie štátu (Alexander Bröstl, Pavel Holländer, Imrich Kanárik), Univerzita P. J. Šafárika, 1993
  • Právny štát: pojmy, teórie, princípy. MEDES, 1995
  • Frontisterion, vydavateľstvo Kalligram, 2009

Vysokoškolské skriptá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dejiny štátnych a právnych teórií, UPJŠ, 1991.
  • Základy štátovedy, Trnavská Univerzita, 2004
  • Teória práva, Trnavská Univerzita, 2004
  • Právne myslenie 19. a 20. storočia, Univerzita P. J. Šafárika, 2011

Iné publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na konci je súd, vydavateľstvo Kalligram, 2015.
  • Aténsky ľud proti občanovi Sokratovi, vydavateľstvo Kalligram

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ JESENSKÝ, Mikuláš. Ako teraz žije Alexander Bröstl [online]. Košice: kosicednes.sk, 2020-05-07, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  2. ↑ RUSNÁKOVÁ, Lucia. O novom spôsobe voľby ústavných sudcov sa už malo diskutovať. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-03-09]. ISSN 1336-1996.
  3. ↑ a b Ústavný súd SR. ALEXANDER BRÖSTL [online]. Košice: Ústavný súd SR, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  4. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Vláda vymenila Harabinových kritikov v Súdnej rade. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-09-26. Dostupné online [cit. 2021-03-09]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Životopis – prof. JUDr. Alexander Bröstl, CSc. [online]. Košice: justice.gov.sk, 2010-12-31, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexander_Bröstl&oldid=7787335“